Prečo bábätko plače a ako ho rýchlo a bezpečne upokojiť

Prečo bábätko plače?

Plač vlastného dieťaťa dokáže rodiča zasiahnuť veľmi silno. Človeku sa stiahne žalúdok, zrýchlia myšlienky a po niekoľkých neúspešných pokusoch prichádza otázka: „Prečo bábätko plače, keď som už skúsil(a) všetko?“

Ak sa cítite bezradne, neznamená to, že zlyhávate. Plač bábätka je spôsob komunikácie, nie hodnotenie vašich rodičovských schopností. Postupne začnete rozpoznávať jeho typické signály a rytmus. Kým sa tak stane, pomôže pokojný postup, pri ktorom si overíte najčastejšie potreby dieťaťa.

Medzi najbežnejšie príčiny plaču bábätka patria:

• Hlad - najčastejší dôvod, najmä v prvých týždňoch života, keď môže novorodenec piť veľmi často.
• Mokrá alebo špinavá plienka - niektorým deťom neprekáža, iné na ňu reagujú okamžite.
• Únava - preunavené bábätko sa zvyčajne upokojuje ťažšie, nie ľahšie.
• Plynatosť a nepríjemné pocity v brušku - trápiť ho môže vzduch v črevách, reflux, zápcha alebo ešte nezrelé trávenie.
• Teplo alebo chlad - malé deti si nevedia regulovať telesnú teplotu tak dobre ako dospelí.
• Priveľa podnetov alebo nuda - hlučná návšteva, televízor, ostré svetlo, veľa manipulácie či príliš dlhé bdenie môžu dieťa vyčerpať.
• Potreba blízkosti - kontakt, vôňa rodiča a nosenie sú pre malé bábätko prirodzenou potrebou, nie rozmaznávaním.
• Bolesť alebo ochorenie - je to síce menej častá príčina, no treba na ňu myslieť, ak je plač nezvyčajný alebo dieťa pôsobí chorľavo.

Dôvodov môže byť viac naraz. Hladné bábätko môže byť zároveň unavené, dieťa s vetrami sa môže po dlhom plači ešte viac vyčerpať. Namiesto hľadania jednej zázračnej odpovede skúste postupne preveriť jednotlivé možnosti.

Čo znamená plač môjho bábätka?

Mnohí rodičia by radi mali presný „slovník“ detského plaču. Určité vzorce existujú, no neplatia rovnako pre každé dieťa. Plač novorodenca sa môže meniť zo dňa na deň a práve rodič časom najlepšie spozná, čo jeho bábätko signalizuje.

Pri snahe zistiť, ako rozpoznať plač bábätka, sledujte nielen zvuk, ale aj rytmus plaču, jeho intenzitu a reč tela.

Plač od hladu: opakujúci sa a postupne silnejší

Hladné bábätko často najskôr iba mrnčí, vzdychá alebo vydáva opakujúce sa zvuky. Ak nedostane mlieko, plač sa postupne zosilňuje. Ešte pred plačom si možno všimnete skoré znaky hladu:

• otáčanie hlavičky a otváranie úst pri dotyku líca,
• oblizovanie či cmúľanie pier,
• vkladanie pästičiek do úst,
• väčšiu bdelosť, nepokoj alebo vrtivosť.

Plač je už neskorým signálom hladu. Keď dieťa nakŕmite skôr, kŕmenie býva pokojnejšie preň aj pre vás.

Plač z únavy: mrnčivý, podráždený a stupňujúci sa

Unavené dieťa býva najprv mrzuté, kňučí alebo sa ľahko rozplače. Môže si šúchať oči, zívať, odvracať pohľad, akoby sa zahľadelo do prázdna, alebo sa odvracať od tvárí a hračiek. Niektoré deti sú pri únave naopak veľmi aktívne, kopú nohami a rozhadzujú rukami, akoby bojovali proti spánku.

Novorodenec často zvládne bdieť len krátko, niekedy približne 45 až 60 minút. Keď už plače zúfalo, môže byť preunavený a bude potrebovať viac pomoci pri zaspávaní.

Plač pri bolesti: náhly, prenikavý a intenzívny

Medzi znaky bolesti u bábätka môže patriť náhly, ostrý, vysoký alebo nezvyčajne silný plač. Často nezačína pozvoľným mrnčaním, ale príde náhle. Dieťa môže priťahovať nohy k brušku, prehýbať chrbát, zblednúť alebo sa nedá utíšiť tak ako zvyčajne.

Jednorazový prenikavý výkrik ešte nemusí znamenať vážny problém. Ak však máte pocit, že „tento plač je iný“, dôkladne dieťa skontrolujte a v prípade pochybností kontaktujte pediatra.

Plač z nudy alebo preťaženia: prerušované mrnčanie

Dieťa, ktoré sa nudí, môže chvíľu plakať, po vašom prihovorení sa upokojiť a o pár minút začať znova. Pri preťažení podnetmi býva problémom skôr okolie: hlasný televízor, veľa ľudí, ostré svetlá, množstvo hračiek alebo dlhý deň mimo domu.

Všímajte si odvracanie hlavy, pevne zovreté päste, trhané pohyby, rýchle žmurkanie či začervenanú, unavenú tvár. Vtedy väčšinou pomáha menej podnetov. Stlmené svetlo, tichšia miestnosť, náruč a pravidelný zvuk môžu byť účinnejšie než ďalšia hračka.

Systematický postup, keď bábätko začne plakať

Keď dieťa plače naplno, rodič sa môže cítiť zmätene a nevie, kde začať. Pomôže jednoduchý zoznam. Prechádzajte bod po bode, bez zhonu.

1. Nie je hladné?
   Ak od posledného kŕmenia uplynul dlhší čas alebo vidíte signály hladu, ponúknite prsník či fľašu. Dojčený novorodenec môže piť 8 až 12-krát denne, počas rastového špurtu aj častejšie.

2. Nepotrebuje prebaľiť?
   Skontrolujte mokrú alebo špinavú plienku, začervenanú pokožku aj to, či plienka netlačí.

3. Nie je mu príliš teplo alebo zima?
   Teplotu kontrolujte na hrudníku alebo zátylku, nie podľa rúk a nôh, ktoré môžu byť prirodzene chladnejšie. Na spánok sa zvyčajne odporúča miestnosť s teplotou približne 16 až 20 °C. Podľa potreby jednu ľahkú vrstvu pridajte alebo odoberte.

4. Nie je unavené?
   Stlmte svetlá, znížte hluk a skúste váš obvyklý večerný či uspávací rituál. Nečakajte, kým bude dieťa úplne vyčerpané, zasiahnuť sa oplatí už pri prvých znakoch únavy.

5. Netrápi ho bruško alebo vetry?
   Počas kŕmenia urobte prestávku na odgrgnutie. Dieťa môžete držať vo zvislej polohe na ramene, jemne mu bicyklovať nožičkami alebo pri pokojnom stave masírovať bruško krúživými pohybmi v smere hodinových ručičiek.

6. Nie je preťažené?
   Presuňte sa do pokojnejšej miestnosti, vypnite televízor a doprajte dieťaťu priestor od návštevy. Nemusí byť úplné ticho, no predvídateľné a pokojné prostredie robí veľa.

7. Nepotrebuje jednoducho kontakt?
   Vezmite ho na ruky, pritúľte si ho, hovorte ticho a pomaly. Bábätko vás nemanipuluje tým, že chce byť pri vás. Hľadá bezpečie a pomoc s upokojením.

Takýto postup dáva praktickú odpoveď na otázku, čo robiť keď bábätko plače. Aj keď nenájdete jasný dôvod, nie je to zlyhanie. Niekedy dieťa potrebuje len pomoc so zaspávaním alebo s reguláciou emócií, hoci sú všetky základné potreby naplnené.

Ako upokojiť bábätko: metódy, ktoré môžu pomôcť

Neexistuje jedna metóda, ktorá zaberie na každé dieťa a v každej situácii. Často funguje kombinácia viacerých drobností. Začnite základnými potrebami a potom pridajte upokojujúci kontakt.

1. Kŕmenie

Pri malých deťoch je hlad jednou z prvých vecí, ktoré treba preveriť. Ponúknite prsník, umelé mlieko alebo odstriekané materské mlieko. V období novorodenca je časté kŕmenie normálne a samo osebe nevytvára zlé návyky.

Ak dieťa pri pití opakovane plače, odťahuje sa od prsníka alebo fľaše, výrazne sa prehýba, kašle, silno vracia alebo sa zdá, že ho väčšina kŕmení bolí, poraďte sa s pediatrom alebo laktačnou poradkyňou. Ťažkosti s prisatím či reflux sa dajú riešiť a nemusíte na to byť sami.

2. Kontakt koža na kožu

Kontakt koža na kožu patrí medzi jemné a účinné metódy upokojenia bábätka. Dieťa v plienke položte vo zvislej polohe na svoj holý hrudník a chrbát mu prikryte dekou alebo oblečením. Usaďte sa pohodlne a dbajte na to, aby ste nezaspali.

Teplo, tlkot srdca, vôňa rodiča a pravidelné dýchanie môžu dieťaťu pomôcť stabilizovať teplotu, tep aj napätie. Tento kontakt podporuje aj dojčenie a vzájomnú väzbu. Nie je určený len pre prvé hodiny po pôrode, pomáha aj neskôr.

3. Päť upokojujúcich postupov

Tieto techniky vychádzajú z pocitov, ktoré dieťa poznalo v maternici: tesný priestor, pohyb a pravidelný zvuk.

• Zavinovanie - dieťa zabaľte pevne, ale bezpečne, aby mohlo voľne pokrčiť a hýbať nožičkami v bedrách. Zavinuté dieťa ukladajte vždy na chrbát. So zavinovaním prestaňte, keď sa pokúša pretáčať.
• Poloha na boku v náručí - bábätko môžete počas bdenia držať na boku alebo bruškom cez predlaktie, pričom ho stále pozorne sledujete. Na spánok ho však vždy ukladajte na chrbát, do vlastnej postieľky s pevným a rovným matracom.
• Šumenie - pravidelný zvuk „ššš“ pri dieťati môže prehlušiť rušivé zvuky. Nemal by však smerovať priamo do ucha.
• Jemné hojdanie - pomaly a jemne pohupujte dieťaťom, pričom vždy podopierajte hlavu a krk. Nikdy s bábätkom netraste ani ho prudko nehojdajte.
• Satie - niektoré deti upokojí dojčenie, čistý prst alebo cumlík. Ak dojčíte, zavedenie cumlíka je vhodné prebrať s pediatrom alebo laktačnou poradkyňou, najmä ak sa dojčenie ešte len ustáľuje.

Nemusíte využívať všetky postupy naraz. Vyskúšajte jeden alebo dva a sledujte, na čo vaše dieťa reaguje.

4. Nosenie v šatke alebo nosiči

Správne uviazaná šatka alebo ergonomický nosič spájajú teplo, blízkosť a pohyb. Pre mnohé deti je to presne to, čo potrebujú. Nosenie sa hodí najmä počas nepokojných podvečerov, keď chce byť dieťa pri vás, no vy potrebujete voľné ruky.

Dbajte na bezpečnú polohu: nosič má byť pevný, tvár dieťaťa stále viditeľná, hlavička dostatočne vysoko na pobozkanie, brada nesmie byť pritlačená k hrudníku a chrbát musí mať oporu. Tvár nesmie zakrývať látka. V šatke ani nosiči dieťa nekŕmte bez toho, aby ste ho mali pod neustálou kontrolou a v bezpečnej polohe.

5. Biely šum

Stály, tichý zvuk môže niektorým deťom pomôcť, pretože prekryje náhle ruchy domácnosti. Vhodný môže byť zvuk dažďa, ventilátora alebo nahrávka bieleho šumu, skôr než hudba s výrazne sa meniacim rytmom.

Hlasitosť udržiavajte približne do 50 dB, teda asi na úrovni tichého rozhovoru. Zdroj zvuku umiestnite ďalej od postieľky, nikdy nie tesne pri hlavičke. Hlasný šum nepúšťajte celú noc.

6. Zmena prostredia

Keď doma nič nezaberá, skúste zmeniť miesto. Vyjdite na balkón, do záhrady, postavte sa k otvorenému oknu alebo sa pomaly prejdite vonku s kočíkom. Čerstvý vzduch a nové prostredie niekedy prerušia kolotoč plaču.

Pomôcť môže aj presun do inej izby. Občas potrebuje malý reštart rodič rovnako ako dieťa.

7. Teplý kúpeľ

Teplý kúpeľ dokáže uvoľniť napäté bábätko, najmä ako súčasť večerného rituálu. Voda má byť príjemne teplá, nie horúca. Všetko si pripravte vopred, aby ste mohli mať jednu ruku stále na dieťati.

Nie každé dieťa kúpanie obľubuje. Ak pri vode plače ešte viac, netreba ho nútiť. Večerný rituál má priniesť pokoj, nie ďalší stres.

8. Jazda autom alebo prechádzka v kočíku

Pravidelný pohyb a jemné vibrácie auta či kočíka niekedy zaberú aj vtedy, keď bábätko neprestáva plakať večer alebo v noci. Dieťa musí byť vždy správne pripútané v autosedačke alebo v kočíku.

Ak počas cesty zaspí v autosedačke, po príchode ho čo najskôr preložte na pevný, rovný matrac a uložte na chrbát. Autosedačka je určená na cestovanie, nie na bežný spánok.

Kolika a situácie, keď treba vyhľadať pomoc

Pojmom kolika sa často označuje intenzívny plač u inak zdravého dieťaťa, pri ktorom sa nedarí nájsť jasnú príčinu. Za častú definíciu sa považuje plač dlhší než tri hodiny denne, aspoň tri dni v týždni, počas najmenej jedného týždňa. Kolika sa zvyčajne objavuje v prvých týždňoch, vrcholí približne medzi 6. a 8. týždňom a u väčšiny detí sa zmierni do 3. až 4. mesiaca.

Možné prejavy koliky:

• intenzívny plač, často v neskorom popoludní alebo večer,
• červená či začervenaná tvár,
• zovreté päste,
• prehnutý chrbát,
• priťahovanie kolien k brušku,
• ťažké upokojovanie aj po nakŕmení, odgrgnutí a túlení.

Kolika je vyčerpávajúca, no nevzniká preto, že by rodič robil niečo zle. Skôr než siahnete po kvapkách, výživových doplnkoch alebo urobíte výrazné zmeny v kŕmení, poraďte sa s pediatrom alebo lekárnikom.

Ihneď kontaktujte pediatra, detskú pohotovosť alebo pri vážnom stave volajte 155 či 112, ak má dieťa:

• teplotu 38 °C alebo viac, ak je mladšie ako 3 mesiace,
• ťažkosti s dýchaním, modrú alebo veľmi bledú pokožku, prípadne je nezvyčajne malátne,
• opakované prudké vracanie alebo zelené zvratky,
• nafúknuté a tvrdé bruško,
• výrazne slabé pitie a menej mokrých plienok než zvyčajne,
• vyrážku, ktorá po pritlačení nebledne,
• slabý, nezvyčajne prenikavý alebo dlhodobo odlišný plač,
• alebo ak máte silný rodičovský pocit, že niečo nie je v poriadku.

Vy svoje dieťa poznáte najlepšie. Je v poriadku zavolať o radu aj vtedy, keď si nie ste istí.

Keď nič nezaberá: chráňte dieťa aj seba

Sú chvíle, keď ste dieťa nakŕmili, prebalili, nechali odgrgnúť, nosili ho, hojdali, prechádzali sa s ním a šušťali, no ono stále plače. Môže to vyvolať hnev, paniku, smútok, bezmocnosť alebo až zúrivosť. Také pocity sa môžu objaviť u každého rodiča. Detský plač je prirodzene nastavený tak, aby sa nedal ignorovať. To, že to nezvládate ľahko, neznamená, že ste slabí.

Dôležité je, čo urobíte v ďalšej chvíli.

Ak cítite, že ste na hranici síl:

1. Položte dieťa bezpečne na chrbát do prázdnej postieľky alebo košíka.
2. Na päť minút odíďte z miestnosti, prípadne zostaňte hneď za dverami.
3. Zhlboka dýchajte, napiťe sa vody, umyte si tvár alebo použite štuple do uší, aby ste sa na chvíľu upokojili.
4. Zavolajte niekomu blízkemu. Partnerovi, rodine, kamarátovi alebo pediatrovi. Ak máte obavu o zdravotný stav dieťaťa, volajte detskú pohotovosť či záchrannú službu.

Plačúce bábätko v bezpečnej postieľke je v bezpečí viac než dieťa v náručí úplne vyčerpaného dospelého. A nikdy, za žiadnych okolností, s dieťaťom netraste. Traseniu môže stačiť niekoľko sekúnd na to, aby spôsobilo vážne poškodenie mozgu alebo smrť.

Odpoveď na otázku, ako utišiť bábätko, zvyčajne nie je jeden dokonalý trik. Ide o pozorovanie, skúšanie, opakovanie a prijatie toho, že niektoré dni budú jednoducho náročné. Vaše dieťa nepotrebuje dokonalého rodiča. Potrebuje bezpečie, blízkosť a rodiča, ktorý si dokáže vypýtať pomoc, keď ju potrebuje.