Prvé týždne s bábätkom sa často opisujú ako výnimočné a naplnené šťastím. Pre mnohé ženy sú však zároveň vyčerpávajúce, osamelé a desivé. Ak sa cítite prázdno, prepadá vás úzkosť či hnev, nedokážete sa napojiť na dieťa alebo máte pocit, že každý deň iba prežívate, nie ste zlá mama ani neselhávate. Môže ísť o popôrodnú depresiu a existuje účinná pomoc.
Depresia po pôrode je zdravotný stav, nie dôkaz toho, ako veľmi svoje dieťa milujete alebo či ste schopná byť dobrou mamou. Požiadať o podporu nie je slabosť. Je to starostlivosť o seba aj o celú rodinu.
Odhaduje sa, že popôrodná depresia postihne približne 10 až 15 % rodičiek. Skutočná prevalencia popôrodnej depresie však môže byť vyššia, pretože veľa žien o svojich ťažkostiach nehovorí. Hanbia sa, obávajú sa odsúdenia alebo majú pocit, že by sa mali viac snažiť.
Ťažkosti sa môžu objaviť už počas tehotenstva, krátko po pôrode, ale aj po niekoľkých mesiacoch. Depresia po pôrode nemusí znamenať len neustály plač. Niektoré mamy pociťujú najmä silnú úzkosť. Iné sú otupené, podráždené, nahnevané, úplne vyčerpané alebo majú pocit, že samy seba nespoznávajú.
Možno svoje dieťa dojčíte alebo kŕmite, chodíte na kontroly, usmejete sa na návštevu a na sociálnych sieťach zverejníte peknú fotku. Navonok môže všetko pôsobiť v poriadku. Vnútri však možno bojujete s tým, aby ste zvládli najbližšiu hodinu.
Popôrodná depresia môže postihnúť ktorúkoľvek matku bez ohľadu na vek, príjem, vzťahovú situáciu, kultúrne prostredie či to, či bolo tehotenstvo plánované. Objaviť sa môže aj u partnerov alebo adoptívnych rodičov, tento text sa však venuje najmä depresiám u matiek po pôrode.
Veľa žien po pôrode zažije takzvané baby blues, teda popôrodnú skleslosť. Hladiny hormónov sa prudko menia, spánku je minimum, telo sa zotavuje a každodenný život sa zmení zo dňa na deň. Je prirodzené, že to môže byť náročné.
Baby blues sa najčastejšie objaví pár dní po pôrode. Môže sa prejavovať plačlivosťou, podráždenosťou, výkyvmi nálad, napätím, úzkosťou či pocitom zahltenia. Zvyčajne sa stav upraví sám do dvoch týždňov.
Rozdiel medzi baby blues vs popôrodná depresia nie je v tom, či plačete. Dôležité je, ako dlho ťažkosti trvajú, aké sú silné a či sa postupne zmierňujú alebo naopak zhoršujú.
Ak si kladiete otázku, či je to, čo prežívate, „dosť vážne“, už to samo o sebe je dôvod niekomu sa zveriť. Nemusíte čakať, kým sa dostanete na úplné dno.
Príznaky popôrodnej depresie sa u jednotlivých žien líšia. Jedna žena môže cítiť najmä hlboký smútok, iná prežíva predovšetkým strach, hnev, nepokoj alebo citové prázdno.
Môžete u seba rozpoznať jeden príznak alebo viacero. Tento prehľad vám môže pomôcť pomenovať, čo sa s vami deje:
Nie každá vtieravá či desivá myšlienka znamená, že chcete dieťaťu ublížiť. Popôrodná úzkosť môže prinášať nechcené predstavy a strachy práve preto, že vám na bezpečí dieťaťa veľmi záleží. Myšlienky na sebapoškodenie alebo ublíženie dieťaťu však vždy vyžadujú rýchlu odbornú pomoc. Povedzte o nich niekomu ešte dnes.
Ak máte pocit, že by ste mohli ublížiť sebe alebo niekomu inému, volajte 112 alebo 155, prípadne choďte na najbližší urgentný príjem. Nezostávajte s takýmito myšlienkami sama.
Ak potrebujete okamžitý rozhovor v psychickej kríze, môžete kontaktovať Linku dôvery Nezábudka na čísle 0800 800 566. Pomoc a anonymný online chat ponúka aj občianske združenie IPčko cez stránku ipcko.sk.
Zriedkavým, ale závažným stavom je popôrodná psychóza. Môže sa prejaviť zmätenosťou, výrazným nepokojom, počutím hlasov, videním vecí, ktoré ostatní nevidia, silnou podozrievavosťou alebo presvedčeniami, ktoré nemajú oporu v realite. Ide o akútny zdravotný stav. Volajte 112 alebo 155, prípadne bezodkladne vyhľadajte pohotovosť.
Na otázku, aké sú príčiny depresie po pôrode, neexistuje jediná odpoveď. Väčšinou ide o súhru biologických zmien, psychického vyčerpania, predchádzajúcich skúseností a náročnej reality starostlivosti o novorodenca.
Ťažký pôrod automaticky neznamená, že sa depresia rozvinie. Zdravé dieťa zároveň nie je zárukou, že sa jej vyhnete. Niektoré okolnosti však riziko zvyšujú.
Nedostatok spánku dokáže zosilniť každý príznak. Rovnako aj izolácia. Mama, ktorá sa celé dni poriadne neporozprávala s iným dospelým človekom, môže nadobudnúť pocit, že jediná nezvláda materstvo. Nie je to tak.
Najväčšou prekážkou býva hanba a stigma. Mladé mamy často počúvajú, že by mali byť šťastné, vďačné, spokojné a okamžite cítiť silné puto s dieťaťom. Keď je realita iná, ľahko sa dostaví pocit zlyhania.
Možno si hovoríte: „Mala by som byť šťastná.“ Alebo: „Ostatné ženy to zvládajú, prečo ja nie?“
Takéto myšlienky sú prejavom trápenia, nie dôkazom, že nie ste dosť dobrá.
Silný môže byť aj strach z odsúdenia. Niektoré ženy sa boja, že ich gynekológ, všeobecný lekár, pediater, pôrodná asistentka alebo sociálny pracovník označí za neschopné. Iné majú obavu, že im vezmú dieťa.
Vyhľadanie pomoci pri popôrodnej depresii neznamená, že vám niekto dieťa odoberie. Zdravotníci majú pomôcť rodine a prispieť k bezpečiu mamy aj dieťaťa. Úprimne hovoriť o depresii, úzkosti, vtieravých myšlienkach alebo vyčerpaní je často prvý krok k správnej starostlivosti. Požiadať o pomoc je znakom zodpovednosti a ochranárskeho inštinktu.
Niekedy depresia po pôrode unikne pozornosti, pretože nevyzerá ako smútok. Mama môže hovoriť len o únave, bolestiach hlavy, byť prehnane úzkostná pri dodržiavaní režimu alebo neustále v napätí. Aj takto sa môže prejavovať popôrodná úzkosť, depresia alebo ich kombinácia.
Nemusíte svoj stav vysvetliť dokonale. Stačí jedna veta: „Po pôrode to nezvládam.“ Alebo: „Mám obavu, že mám popôrodnú depresiu.“
Vhodným prvým kontaktom môže byť váš gynekológ, všeobecný lekár pre dospelých, pôrodná asistentka alebo psychológ. Ak neviete, na koho sa obrátiť, pomoc môže sprostredkovať aj pediater vášho dieťaťa.
Lekár môže zhodnotiť vaše ťažkosti, prediskutovať možnosti liečby, preveriť telesné príčiny zhoršenej nálady, napríklad anémiu či poruchy štítnej žľazy, a odporučiť psychiatra alebo odborníka na duševné zdravie.
Ak môžete, povedzte čo najkonkrétnejšie, ako dlho problémy trvajú, ako zasahujú do spánku a bežného fungovania a či máte desivé myšlienky. Na vyšetrenie si môžete vziať partnera, blízku osobu alebo si svoje pocity napísať na papier. Nemusíte na to byť sama.
Edinburghská škála popôrodnej depresie, často označovaná skratkou EPDS, je krátky dotazník, ktorý pomáha zachytiť možné príznaky depresie a úzkosti v období po pôrode. Môže vám ho ponúknuť zdravotník, prípadne ho nájdete aj online ako orientačný skríningový nástroj.
Nejde o diagnózu a samotné skóre nepovie celý váš príbeh. Môže však byť podnetom, aby ste svoje ťažkosti nepodceňovali a obrátili sa na odborníka.
Veľký rozdiel môže priniesť psychológ, psychoterapeut alebo psychiater, ktorý má skúsenosti s duševným zdravím v tehotenstve a po pôrode. Pomoc môžete hľadať cez ambulanciu klinického psychológa, psychiatrickú ambulanciu, centrum poradenstva alebo súkromnú psychoterapeutickú prax.
Informácie o dostupnej podpore v oblasti duševného zdravia poskytuje napríklad Liga za duševné zdravie. Pri akútnej psychickej záťaži môže byť prvým krokom aj online poradňa IPčko. Užitočné môžu byť aj skupiny pre mamy, osobne alebo online. Počuť od inej ženy vetu „Prežívala som to tiež“ dokáže výrazne znížiť pocit osamelosti.
Nie je žiadna odmena za to, že budete všetko znášať sama. Liečba popôrodnej depresie je účinná a mnohé ženy sa pri správne nastavenej starostlivosti cítia výrazne lepšie.
Psychoterapia pri popôrodnej depresii patrí medzi hlavné možnosti liečby. Dobrý efekt má najmä kognitívno-behaviorálna terapia, známa ako KBT. Pomáha rozpoznať prísne a sebakritické myšlienky, pracovať s nimi a nájsť praktické postupy pre náročné chvíle.
Užitočná môže byť aj interpersonálna terapia, najmä ak nízku náladu ovplyvňujú zmeny vo vzťahu, konflikty, strata, náročná komunikácia alebo slabá podpora okolia.
Terapia nemusí byť iba o dieťati. Ste celistvý človek. Do rozhovoru patrí vaše telo, identita, vzťahy, minulosť, hnev, obavy aj predstavy o budúcnosti.
Pri stredne ťažkej až ťažkej depresii môžu byť dôležitou súčasťou liečby aj lieky. Antidepresíva po pôrode, najmä zo skupiny SSRI, sa predpisujú často a pri niektorých možnostiach je možné pokračovať aj v dojčení.
Všeobecný lekár alebo psychiater s vami preberie prínosy, možné nežiaduce účinky, vašu zdravotnú históriu aj situáciu pri dojčení. Lieky nezačínajte, nevysadzujte ani nemeňte ich dávkovanie bez konzultácie s lekárom. Neliečená depresia má tiež svoje riziká a vaše zdravie je dôležité.
Podporná skupina nenahrádza akútnu zdravotnú starostlivosť, môže však byť veľmi dôležitou súčasťou zotavovania. Niektoré stretnutia umožňujú prísť aj s dieťaťom, takže nemusíte riešiť stráženie. Online formy zas vyhovujú mamám, ktoré sú doma, často dojčia alebo sú príliš unavené na cestovanie.
Aj praktická pomoc je skutočná podpora pri popôrodnej depresii. Keď suseda prinesie obed, sestra vyvesí bielizeň alebo kamarátka na chvíľu vezme dieťa, aby ste sa osprchovali, nie sú to maličkosti. Keď ste na pokraji síl, môžu znamenať veľmi veľa.
Pohyb, spánok, jedlo a kontakt s ľuďmi samy osebe depresiu nevyliečia. Nenechajte si nahovoriť, že vám stačí prechádzka okolo domu. Popri terapii a liekoch však môžu tieto veci podporiť zotavovanie.
Skúste čo najmenšiu zvládnuteľnú verziu:
Aj malé kroky sa počítajú.
Partneri, rodina a priatelia často chcú pomôcť, no nevedia, čo povedať. Začnite tým, že budete počúvať bez zľahčovania a bez potreby hneď všetko vyriešiť.
Spýtajte sa priamo: „Ako sa máš, naozaj?“ Potom chvíľu počkajte. Ticho nemusíte okamžite zapĺňať.
Ak hľadáte pomoc pre mamičky s depresiou vo svojom okolí, zamerajte sa na konkrétnu, pravidelnú a praktickú podporu:
Nezľahčujte hnev, uzatváranie sa, paniku ani otupenosť len preto, že žena neplače. Depresia nebýva vždy tichá.
Materstvo neznamená, že musíte prestať vnímať vlastné potreby. Máte právo potrebovať pomoc. Máte právo povedať, že si neužívate každú chvíľu. Môžete mať komplikované pocity z pôrodu, dojčenia, svojho tela, vzťahu aj celkom nového života.
Popôrodná depresia dokáže presvedčiť človeka, že budúcnosť už bude navždy len ťažká. Nie je to pravda. S pomocou pri popôrodnej depresii, vhodnou liečbou, časom a podporou sa dá zotaviť.
Nemusíte si pomoc zaslúžiť tým, že sa váš stav ešte zhorší. Povedzte to dnes aspoň jednému človeku. Lekárovi, gynekológovi, partnerovi, kamarátke alebo inej mame, ktorá vám rozumie.
Požiadať o pomoc z vás robí silnejšiu mamu, nie slabšiu.